Strážovská 50 2022 (50km / 2440m+), Trenčianske Teplice, 7.5.2022

 Run ultra & get high


Vápeč a Horná Poruba

Po uvoľnení Covid opatrení na jar 2022 a otvorení registrácie sa Strážovská 50tka vypredala, ako teplé rožky v Hornej Dolnej v pondelok ráno. LTT som sa stihla registrovať a týmto ďakujem Zuzke M., ktorá mi písala večer hodinu po spustení prihlasovania, nech si švihnem, lebo to prešvihnem. Zuzka nakoniec nemohla bežať, čo mi bolo úprimne ľúto, ale prišla ráno do Trenčianskych Teplíc, aby nás pozdravila, povzbudila a čo - to zdokumentovala.




My vyrážame z Liptova v rovnakom zložení, ako na Maratón Pohronským Inovcom pred mesiacom (čítaj tu: Maratón Pohronským Inovcom), čiže Maťa, Michal, Majka a ja. V aute je veselo, rehoceme sa na Majkiných storkách z rôznych pretekov, ktoré nám líči štýlom jej vlastným. V Dubnici zabúdame zísť z diaľnice a tak sa ešte povozíme popod Trenčiansky hrad, no na prezentáciu do Trenčianskych Teplíc aj tak prichádzame v dostatočnom predstihu na to, aby sme stíhali zvítanie a pokec s kamošmi bežcami - Zuzkou, Paulínou, Born to Trail Jožkom, Trailhunterom Cinkym, Jeromem, atď atď. Jožko si hneď všimne, že som namaľovaná a že či som sa to kvôli nemu. Ja že hej, veď to je sviatok vidieť sa opäť po roku - aj keď mám trošku obavy, lebo naposledy, keď sme sa stretli na preteku, bolo z toho moje DNF (čítaj tu: Turiec Trail) a musela som robiť reparát. 



Nepovedzte to Jožkovi, ale v skutočnosti som sa namaľovala preto, lebo na Vápči sme si mali fotiť selfíčka vrámci samokontroly, tak nech to aspoň nejako vyzerá.


Asi to moc nepomohlo 😁 ale nepredbiehajme. 

Ráno je chladné a mrholí. My sme však otužilá sorta a tak sa klepeme na štarte v šortkách, tričkách a zimomriavkach, kým Rado do megafónu hlási, kde sú kontrolné stanice a na čo si máme na trase dávať pozor. Zachytila som čosi o blate pri zbehu z Homôľky, či kde, ale nebola som si istá.

5 - 4 - 3 - 2 - 1 - štart! A my už klušeme hore ulicou a šup do lesa. Nevybúrení mladíci vyrazia šprintom ako o život, veď nie je čas strácať čas! Ja si idem tak, ako vždy - prvých 5km potrebujem na rozohriatie a zobudenie. Ospalo si cupitám daždivým lesom, stíham sa pozdraviť s Lenkou, s ktorou sme takmer spoločne dobiehali do cieľa Prešporského Ultrapunku minulý rok. 

Toto počasie na mňa vplýva pochmúrne. Prepadajú ma akési ťažké myšlienky, ktorých sa neviem zbaviť. Pokúšam sa ich všelijako odháňať, ale zakaždým sú späť s novou intenzitou. Sama sebe som smiešna, aj cez tú depku. Do toho sa môj žalúdok rozhodol, že si potrebuje trošku zaplávať na vode - nejako sa mu nechce tráviť raňajky. K tomu môj mozog, ako na povel, začne kdesi z hlbokých, dávno zabudnutých spomienok dolovať a servírovať mi tie najodpornejšie jedlá, aké som kedy jedla. No čo vám poviem 😀 takto nejako to vyzerá, keď sa všetky súčiastky rozhodnú spolupracovať. 


Z depkoidnej zádumčivosti ma vytrháva Zuzka, ktorá si vyšlápla pod Petrovu Lehotu, aby nás povzbudila, pofotila a dačo natočila. Človek hneď pookreje 😊 a veru sa treba začať pozerať pod nohy, lebo nasleduje zbeh niekoľkokilometrovým blatovým tobogánom až k ceste, kde je prvé kontrolné stanovište s občerstvovačkou. Samozrejme na konci tobogánu tesne pred cestou ma vytrelo do blata - ešte mám za sebou len 10km a už nie som za dámu 😁 no čo už, nevadí, dôležité je, že si konečne môžem dopriať Colu! Kofeín ma nakopáva a s blatkom na zadku sa zahryzávam do nasledujúceho stúpania. Úsek je zarastený a medveďoidný, míňame ohlodanú kostru jeleňa, váľajúcu sa v blate, a všade naokolo cítiť medvedie pachy. Ja už mám na ne vycvičený nos 🐻


V lese ma dobieha Vlado J. (beží sám, "bývalých" kamarátov má roztrúsených kdesi na trati vpredu aj vzadu) a zdieľa moju meteosenzitivitu. Vyjadril túžbu, aby na Vápči už svietilo slnko. No neviem neviem, moja appka mi ukazovala, že práve keď budeme bežať v tých miestach, má sa rozpršať, ale zároveň vyjadrím aj ja svoju túžbu, aby moja appka nemala pravdu. 

Konečne vystúpame na hrebeň, prebehneme tajnú kontrolu na chate Baské na 18tom kilometri a zrazu to začína byť pekné. Neustále vbiehame do nádherných krikľavozelených lesov a z nich vybiehame na malebné lúky, dážď ustal a sem tam cez oblaky dokonca prebleskuje aj nejaký ten slnečný lúč. Po dvadsiatich kilometroch sa mi konečne začína bežať príjemne a som očarená krásou okolitej májovej sviežej jarnej prírody. Kvôli tomuto som tu. Z kopcov a lesov stúpa opar, otvárajú sa aj výhľady, lúky sú plné prvosienok a krajina je magicky fotogenická. Klušem si a popritom fotím, však Zuzka mi kládla na srdce, nech porobím nejaké pekné obrázky. Spočiatku to moc na pekné obrázky nevyzeralo, ale tu mi svitá nádej 😄. 







Lesy sa striedajú s lúkami, výhľady sú skvostné a je to ako na hojdačke - hore, dolu, hore, dolu a potom už iba dolu ku kontrolnému stanovišťu č. 2 - Homôľka (27. km). Tam dobieham Maťu a Miša, vraj sa im nejde bohvie ako a tak si idú len tak výletne. Občerstvovačky mi vždy zdvihnú náladu aj morálku - okrem pevnej a kvapalnej energie tu človek dotankuje aj takú tú neviditeľnú - však vieme už dávno, že to podstatné je očiam neviditeľné.

Občerstvení sa poberáme smer Srvátkova lúka a Vápeč, Maťa a Mišo v tesnom závese za mnou. 


Stúpanie lesom je síce strmé, ale zato dlhé (už zase 😁), no baví ma. V jednom momente sa les otvorí a odhalí výhľady na Vápeč. Je to ešte celkom ďaleko, zdá sa. Treba prebehnúť celý ďalší malý hrebienok až do sedla Palúch. Ale páči sa mi tu. Strmý skalnatý výšvih na vrchol si užívam, takto to mám rada. Na vrchole fotím povinné selfíčko, výhľady, chvíľu sa kochám a schádzam dolu. 





Na tomto úseku míňame turistov, ktorí tu dnes majú tiež svoj pochod - Ilavskú 25ťku. Zbeh je strmý, miestami schodovitý, mierne blatistý, ale ide to rýchlo. Za lesom ma dobiehajú a predbiehajú Maťa s Mišom, tak im kričím, že bolo fajn bežať chvíľu pred Maťou Bellušovou 😅 ale ďaleko mi neujdú. Na K3 v Hornej Porube na 35.km svorne chalujeme, týmto pozdravujem Jakuba 🤗. Chlebíky natreté škvarkovou nátierkou na nás vábne hľadia. Mišo konštatuje, že táto pomazánka vyzerá poctivo a už už ide chmatnúť po jednom krajci, keď mu dobrovoľník hrdo oznamuje, že to je vegánska. Ja už mám zo dve sústa v sebe a nátierka je delikátna, povedala by som, že ešte lepšia, než jej staršia sestra zvieracieho pôvodu. No Michal radšej nedôverčivo stiahne ruku preč a volí istoty. Do hrste zhrabnem na cestu linecké koláčiky, ktoré sa rozplývajú v ústach, sú proste báječné. Ako od babičky. 


Do cieľa ostáva 15 kilometrov a cca 400m výškových. Nastavujem sa v hlave, že to bude pocitovo veľmi dlhé, ale moja morálka je napodiv oproti prvým 15tim kilometrom poriadne vysoko, až sa tomu sama čudujem. Prebehneme dedinou a traverzujeme lesy a lúky s výhľadmi na majestátny Vápeč. Počasie sa ešte kúsok vylepšilo, slnko nesmelo hreje a dodáva energiu. Som rada, že sa moja appka mýlila 😅Opäť vbiehame a vybiehame z lesov na lúky, zhodujeme sa, že nám to pripomína Zázrivú. Preberáme všelijaké bežecké témy a v družnej debate nám kilometre odsýpajú, ako nič. Stromy v lesoch majú mladé kriklavozelené mäkké listy a vytvárajú pekný kontrast k tmavému blatistému chodníku a čiernej zemi pokrytej starým hnedým lístím. Sem tam míňame útulné útulne pripravené prichýliť turistov vyskytujúcich sa na tejto trase. My to však nie sme, chceme byť už v cieli. Maťa blúzni o pive a guláši, kofole a káve so zmrzlinou,  No to mi je ale pekný guláš 😂. 

V jednom bode sa musíme vyštverať posledným bahnovým tobogánom - zaberá všetkých šesť končatín (nohy, ruky, palice) a asi aj kadečo iné, lebo na druhý deň mám svalovicu na bruchu na takých svaloch, o ktorých ani neviem, že ich mám 😅 Chodník sa krúti ako na húsenkovej dráhe, výškové metre pribúdajú až ich nakoniec ostáva len sedem. Aj tie zdoláme raz dva. Pred nami je posledný úsek lesom smerom dolu do mesta. Spomíname na Ultrapunk85 kde záverečných 5km viedlo parkom nad Bojnicami a boli nekonečnéééééé ... 


Dnešné kilometre sú našťastie konečné, čochvíľa počuť zvuky mesta, onedlho cez koruny stromov presvitajú strechy domov a už nás aj vypľulo z lesa na hlavnú cestu. Cieľová rovinka je nadohľad - bežíme cez námestie plné ľudí, čo si vyšli len tak na prechádzku alebo do cukrárne. Hodinky ukazujú vzdialenosť 49 celá voľačo - vznesieme obavy, či nám to naozaj vyjde na 50 kilometrov. Lebo ak nie, budeme musieť krúžiť po námestí a zaokrúhľovať 😆 Päťdesiatka nám však pípne pár desiatok metrov pred cieľom a zaokrúhľovania sme vďakabohu, že žiaľbohu ušetrení. Náš čas je 7 hodín a 26 minút.


Prichádza zvyčajná cieľová eufória, tej človek nikdy nemá dosť 😍 vítame sa s Majkou, ktorá má zatiaľ vypité takmer celé jedno pivo, organizátorom sa preukazujeme selfíčkom z Vápča, vymieňame si edorfínové energie, smiech a šťastie. Rado nám podáva diplomy. Posedíme pri guláši a pive / kofole, pokecáme s Jožkom a Cinkym, požartujeme o (ne)oholených zadkoch, poobdivujeme a porovnáme si, kto má viac zablatené nohy a tenisky, pochválime jeden druhého tretieho za výkon, pozdieľame zážitky z trate a krásny deň je za nami. Človeku sa ani nechce ísť domov a vracať sa do každodennej reality a kolotoča povinností. No aj to je treba, aby potom s o to vačšou radosťou unikal do rozprávok, ako bola tá dnešná 💗

Veľký obdiv patrí aj prvým štyrom mužom, ktorí dobehli pod 5 hodín, z toho prví dvaja to dali pod 4,5 hod (!!) a prvej žene, Ivke Líškovej, s neskutočným časom 5 hodín a 17 minút (!!!), ale samozrejme aj všetkým ostatným, ktorí šťastne a v zdraví dobehli do cieľa. 

Veľká vďaka zas a opäť patrí tímu organizátorov tohoto podujatia, ktorí všetko krásne zabezpečili pre nás bežcov, aby všetko odsýpalo a klapalo ako hodinky. Taktiež dobrovoľníkom, ktorí sú ochotní stráviť hodiny tým, že trčia častokrát kdesi v daždi a sychravom počasí a snažia sa splniť bežcom, čo im na očiach vidia a ešte aj rozdávajú dobrú náladu a povzbudenia všade navôkol. Ja ich navždy budem za to obdivovať a prechovávať hlbokú vďaku. 

Link na výsledky: https://hiking.dennikn.sk/ultra/live/80/strazovska50.html

Webová stránka podujatia: https://www.strazovska50.sk/info

FB: https://www.facebook.com/strazovska50


Comments

Post a Comment

Popular posts from this blog

Letecká stovka 2024 (108km / 3600m+), Trenčín, 9.3.2024

Nízkotatranská stíhačka 2023 (101km / 5489m+), Telgárt - Donovaly, 15.7.2023

Javornícka stovka 2023 (106km / 4158m+), Čadca - Lysá pod Makytou, 7.10.2023

Medzinárodný Maratón Mieru Košice - 100. výročie, 1.10.2023