Ultrabežecké zápisky

 Dlho vytúžený, poriadne vymodlený reparát For english press here Rok sa s rokom zišiel odo dňa, keď som si počas porazeneckej chôdze rozpálenými lúkami nad Lipovcom o ôsmej večer prisahala, že sa už nikdy neprihlásim na žiadne preteky, a ja opäť stojím na štarte Malofatranskej stovky. Už po tretíkrát. MF100 2022 bola moja prvá oficiálna preteková stovka. V roku 2023 orgovia jemne upravili trasu, aby bežci povymetali všetky vrcholy hrebeňa, aj tie, ktoré sa predtým traverzovali. A ja som si chcela túto vynovenú trasu tiež prejsť. Minulý rok mi to nevyšlo a tak mi nezostalo nič iné, iba pokúsiť sa o reparát. Do Terchovej som dorazila tradične v piatok, absolvovala prezentáciu, menší sight-seeing, večeru a spala som v Hoteli Gavurky. Odporúčam ho všetkým spanštelým ultrabežcom (ktorí z nejakého spoteného a uchrápaného dôvodu nedávajú spanie v telocvični) - hotel kvôli pretekom a nám spanštelým ultrabežcom začal podávať raňajky už o štvrtej ráno 💚. Ja sa cítim nevyspinkan...

  Malofatranské peklíčko For english check here .... je neskoré popoludnie, zbieham z Malého Kriváňa do Sedla Priehyb. Hoštákovci písali, že tu budú, ako každý rok, a či mi majú doniesť niečo špeciálne. Vtedy mi nič špecálne nenapadlo, ale teraz si predstavujem, ako mi podávajú chladenú Colu z prenosnej chladničky plnej ľadu a ja si potom ten ľad sypem za tričko a prikrývam si ním hlavu. Ale nikto tu nie je, ani Hoštákovci, ani chladnička s ľadom. Je tu len horúci nehybný vzduch, chodník vinúci sa trávnatým svahom a kosodrevinou, predo mnou línia Stratenca, Bielych skál a Suchého, za mnou mohutný chrbát Malého Kriváňa. Traverzový chodník zo sedla popod Suchý, ktorým sa behávalo kedysi, je neprechodený, nezreteľný a zarastený trávou ako prastaré spomienky.  Vodu som si našťastie šetrila (ak sa v tom dusne vôbec dalo hovoriť o šetrení vodou), nespoliehala som sa úplne na to, že ma niekto bude zachraňovať v Sedle Priehyb (iba trošku som sa spoliehala 😅). Vyschnuté hrdlo zvlažím ...