Maratón Pohronským Inovcom 2022 (42km / 1344m+), Nová Baňa, 26.3.2022

#standwithukraine 💙💛💙💛

Na začiatku roka som si povedala, že túto sezónu pôjdem maximálne 5 pretekov a keď boli známe termíny jednotlivých akcií, vytypovala som si, ktorých päť to bude. Prvým z nich mala byť Strážovská 50 v máji.

Foto: ja

Potom ten neukojený psychopat zaútočil na Ukrajinu. 

Následne mnohým začalo šibať a nechýbalo veľa a mne by začalo šibať z toho, že mnohým začalo šibať. Svoj postoj k tejto situácii tu vyjadrím len skratkou "FP". Inteligentní ľudia si domyslia, čo tým myslím. 

V nejakom normálnom rozpoložení ma udržiavali aj psychohygienické pobehania s dievkami a keď sa na FB zjavilo oznámenie, že organizátor Maratóna Pohronským Inovcom (ktorý bol kvôli opatreniam v pôvodnom februárovom dátume zrušený) zorganizuje Maratón Pohronským Inovcom v náhradnom termeni marcovom a ešte aj s dovetkom, že výťažok z akcie poputuje nadácii MAGNA - ktorá aktuálne okrem iného pomáha aj Ukrajincom - lýtka sa mi hneď zapaľujú a vidinu úniku do sveta normálnosti vítam s otvorenou náručou. Namotávam Majku aj Maťu, tá zase namotáva svoju Ondrašovskú skupinku.

Ak by ste aj vy chceli prispieť môžete tak spraviť kliknutím na tento link

V sobotu ráno z Liptova štartujeme smer Nová Baňa v počte 4 ks - ja, Majka, Maťa a Mišo - ten sa podujal, že nás tam všetkých odvezie, aspoň pošetríme uhlíkovú stopu. Nálada v aute je super a všetci sa tešíme. Ja sa teším najmä na jarné teploty, že si z chuti zabehám a spoznám ďalší kútik Slovenska. A samozrejme na všetky tie stretnutia so známymi spolubežcami. To ti vám je také liečivé.... 😅

V Novej Bani je zatiaľ dosť chladné ráno. Hneď na parkovisku sa zvítavam s behajúcim moderátorom alebo moderujúcim bežcom (podľa toho, na akej akcii sa práve nachádza) Ondrom V. z Turca (ktorý mimochodom - budem sa opakovať - svojim moderovaním strčí do vrecka aj Adelu V. - a to ju mám veľmi rada). Na prezentácii ďalší kopec známych (Peťo, Lukáš, Soňa, Jérôme...), atmosféra, na akú som sa tešila. Toto je to, čo mám na týchto pretekoch rada - žiadni premotivovaní jedinci, všetci skromne, pri zemi, každý každému praje, povzbudí, podporí. Samozrejme makači, čo sú z inej planéty, idú na plný výkon a vyhrávajú, no aj tak zostávajú skromnými ľuďmi, čo sa na nič nehrajú, aspoň tak to vnímam ja. Títo makači sa aj ochotne pofotia s nami - smrteľníkmi, aha:

Na foto zľava: Majo Priadka - víťaz MPI, Majka Kubová - štvrtá žena, ja, Maťa Bellušová - druhá žena, Mišo Húska - dvadsiaty prvý muž

Dostávam poeticko-lyricko-epické číslo 69, tak hádam sa mi s ním dnes dobre pobeží. Stále je dosť chladno a tak špekulujeme, ako sa vyobliekať a čo si zbaliť so sebou. Tí, čo šli v kraťasoch a tričku hneď od štartu, spravili dobre. Ja sa na štarte klepem od zimy v dlhom rukáve, no po 500 metroch zhadzujem, užívam si poklus do kopca a konečne nesmelo-teplé slnečné lúče. 

Foto: Erika Jauschová

Nesledujem nič - ani kilometre, ani čas, netuším, koľko akých žien je predo mnou, ani koľko za mnou - nechce sa mi to riešiť, chce sa mi len bežať si svoje a užívať si to. Vlastne ako vždy. Predo mnou je určite Majka, Maťa, Soňa, to viem. O tých ďalších neviem. 

Pred štartom sa ma Jérôme pýtal, aký čas si tipujem. Ja som mu povedala, že neviem, asi 5,5 - 6 hodín. On ma ale ubezpečoval, že to nie je možné, že určite to dám do 5 hodín. No uvidíme. Človek nikdy nevie, čo ho na takej trase čaká a čím ho prekvapí jeho telo 😁 Na trase ma zatiaľ čakala zobúdzajúca sa príroda, kvitnúci pľúcnik všade naokolo, malebné usadlosti učupené medzi kopcami a príjemne behateľný chodník s asi dvomi fliačkami sneho/ľadu, ktoré príjemne ochladzovali. Nie, ako pred dvomi týždňami na mojom bežeckom dobrodružstve na Liptove (čítaj tu: Liptovské bežecké dobrodružstvo)

Foto: ja

Podľa itinerára by mali byť dve riadne kontrolné stanice aj s občerstvovačkami, jedna tajná kontrola a jedna samokontrola. 

Tajnú kontrolu míňame hneď po pár kilometroch, čo hneď využijem a dávam si decko kofoly. Ľubka, štikajúc kliešťami moju kartičku, mi oznamuje, že Majka je kúsok predo mnou a že ju čoskoro dobehnem. Tak určiteeee 😁 Neverím jej vôbec 😀 Za prvé - dobiehať Majku je pre mňa sci-fi 😂 určite sa musela pomýliť, a za druhé, nechce sa mi nikoho dobiehať. Pokračujem ďalej v stúpaní lesom a rozbieham sa. Cítim prílev energie - buď je to tá kofola, alebo som sa konečne zahriala na prevádzkovú teplotu, alebo si telo vypýtalo jednu zo svojich intenzívnych desaťminútoviek, na ktoré je už zvyknuté z tréningov. Alebo je to všetko dokopy. Každopádne, kým to ide, tak ja idem. A aha ho, naozaj dobieham Majku. Ako vysvitlo, po tej viróze, čo prekonala pár týždňov dozadu, jej to ide do kopca na pol plynu. Majka, keď ide na pol plynu, ide zhruba tak rýchlo, ako ja, keď idem na plný plyn 😂 mne sa ide dobre a tak ju obieham, ale kričím jej, že však v zbehu ma aj tak sundá a tak sa aj stalo. Sklon kopca sa čoskoro obrátil a ona ma ofrčala a trielila dolu ako namydlený blesk. O chvíľu jej už nevidím ani ten jej dlhý blonďatý cop. Ja si radšej šupnem hroznový cukor s príchuťou mäty, ktorý je btw úplný strop. Táto mentolová príchuť mi sedí, prináša energiu aj osvieženie zároveň a v ústach zanecháva príjemnú chuť. Nájdete ho v lekárňach Dr.Max. (pozn.: tento blog NIE JE sponzorovaný mätovým hroznovým cukrom z lekárne Dr.Max. Ale mohol by byť 😁)

Trasa

Bežíme dolu lesom a pribiehame na lúky - tu niekde by mala byť samokontrola - však sme pod Malým Inovcom, či? Začínam byť v tlaku - čo ak ju prepásnem? Nevšimnem si? Nenájdem? A budem DSQ? Také ešte nemám do zbierky a ani nechcem... Fáboriek je tu na husto, ale oznam o samokontrole nikde. Dúfam, že Rado neschoval tie kliešte niekde tak, ako Olaf na Pražskej stovke 😆(poznám iba z rozprávania, ešte som tam nebola, ale môjho kamoša známej otca sestry koňa brata kamoška tam bola, takže určite to bude pravda). Už sme aj obehli Malý Inovec a pribehli na Obycké lúky, a klieští nikde. A ani sa mi nezdalo, že by nejakí bežci, ktorých bolo vidno obďaleč, niekde niečo cvakali. Potom ma osvietilo a dostala som skvelý nápad pozrieť sa na kartičku, kde bolo jasne napísané, že tá samokontrola bude až na 29tom kilometri - z opačnej strany Malého Inovca. Uľavilo sa mi - na stresy mám teda ešte času dosť 😁 

Výškový profil

Poľná cesta sa pripája na Záhradskú dolinu, kde cca v polovici má byť K1 Jaďová na 18tom kilometri. Kochajúc sa jarou, ponorená v myšlienkach, na krátkom úseku zakufrujem - resp. zabudnem odbočiť, no hodinky mi hneď oznámia, že som mimo trasy a tiež chalaň s babou, čo bežali za mnou, mi kričia, že som zle. Strihnem to teda 10 metrov cez lesík a napájam sa na správnu cestu. Tu musím podotknúť, že celá trasa bola značená excelentne a nebolo možné zablúdiť, pokiaľ sa človek príliš nekochal alebo neponáral do svojich myšlienok. 

Foto: ja

Foto: ja

Foto: ja

Na Jaďovej mi kartičku klieštikuje sám veľký Miki Kéri 😎 na stoloch sú, ako vždy, nachystané hody od výmyslu sveta - dávam si chlieb s nutellou, džemovú piškótu, kolu a dotankujem si vodu do softflasku. Zbeh pokračuje ďalej asfaltovou cestou, ktorá sa pripája na Hlavnú. Po cca 1,5 kilometri odbáčame do Osnej doliny a začína stúpanie, spočiatku veľmi mierne, postupne prechádzajúce v celkom slušný kopec. Na ôsmich kilometroch sme spravili 450 metrov výškových. Maťa ho neskôr nazvala "Soplavý Kopec", lebo sa ťahal, ako sopel, veru, hej hej... cupitám si teda hore, sem tam v mapách cz kontrolujem, kde asi som a o koľko som sa posunula k vrcholu stúpania. Je to zúfalé... postupujem pomaly, po centimetroch, a nemá to konca kraja. Opäť obieham Majku a nás obe zase obieha dlhonohá dievčina, ktorej to dnes krásne beží. Približujeme sa taktiež k 29. kilometru, je teda čas začať sa stresovať a hľadať tú samokontrolu. Stresovať sa však vôbec nie je nutné, lebo samokontrola je označená tak, že by som ju neminula ani poslepiačky cúvajúc. Radostne si teda cvakám kartičku a šup ho bežať dolu lesom. Tu niekde organizátor sľuboval kilá blata na teniskách, no nič také sa našťastie nekoná - nejaké to blatko bolo, to áno, ale za tých pár dní zrejme vačšina stihla celkom pekne preschnúť. Majka ma zase ofrngne, vybiehame z lesa na slniečko a klušeme pomedzi domy na Drozdove. Tesne pred Veľkou Lehotou bočíme doprava a tam na lúke pri poľnej ceste nás už čaká K2 Štambrk (33. kilometer) - stan vidno už zďaleka a dobrovoľníci nás povdzbudzujú hlasnými pokrikmi. Nálada je tam, ako vždy, skvelá. 

Foto: ja

 

Foto: Erika Jauschová

Foto: Erika Jauschová

Dačo zbodnem, vypijem kolu a zabudnem si dočapovať vodu na cestu. Keď si to uvedomím kdesi na kopci nad občerstvovačkou, prepočítavam... do cieľa je to ešte 9 km. Ak teraz nasadím môj osvedčený pitný režím - čo kilometer, to hlt vody, malo by mi to stačiť akurát docieľa - deväť hltov sa v tých softlaskoch snáď ešte nájde. Nenechám sa teda vyrušiť vidinou dehydratácie a cupitám ďalej. 

Prehupneme sa cez zopár posledmých hupákov a vbiehame do lesa. Čaká nás posledný zbeh - strmý, asi trojkilometrový kamenistý chodník, pokrytý lístím a dolu tým chodníkom má tiecť potok. Predstavovala som si to asi takto nejako, keď sme v júni roku pána 2020 zbiehali dolu Račkovou dolinou:

     

Našťastie sa jednalo len o malý vysychajúci cícerok vody na úseku asi 100 metrov. Tak teda aj poslednú nástrahu trasy máme za sebou. Celý tento strmý zbeh sa mi beží fakt dobre. Celkom sebaisto si hopkám po kameňoch pokrytých lístím a za mňa sa zavesil nejaký džentlmen - beží konštantne 20 - 30 metrov za mnou a odfukuje si v pravidelných intervaloch. Dávam si pozor, aby som si pri tom hopkaní nezvrtla členok, to by bol fakt pech, tri kilometre pred cieľom. Konečne však vbiehame medzi prvé domy, a čo nevidím - džentlmen spoza mňa sa rozhodol, že vyštartuje dopredu. Tak najskôr sa nechá ťahať dámou celým dlhým strmým lesom a potom ju obehne? Tak to teda ňe! Zapnem svoju malú turbínku a poď ho - ofrčím ho zase ja a už ho pred seba nepustím. Týmto mu ale zároveň ďakujem, že zabezpečil, aby som sa ani posledné dva kilometre do cieľa úplne neflákala a pošetrila si nejaké tie sekundy. Posledný úsek viedol centrom Novej Bane až ku škole. Mesto je to malé, milé, páči sa mi. Ľudia už posedávajú na terasách cukrární a kaviarní, vo vzduchu cítiť grilované a sladkasté vône - je to jasné, jar je tu 😍

Budova školy, ktorá je miestom štartu aj cieľa, je už na dohľad, a já nepřestávám, nepřestávam, jedu, jedu, jedu! Kývame si cez cestu s Maťou a Mišom, ktorí dobehli v čase 4:20 resp. 4:27 (Maťa ako druhá žena), Majka dobehnuvšia 5 minút predo mnou ma tesne pred cieľom povzbudzuje, fotí, ja jej posielam vzdušné bozky do objektívu a pribieham do cieľa - ten bol pri stole, kde sedeli organizátori a zaznačili si moje číslo a čas. Rado skontroloval kartičku, či mi nechýbali žiadne kontroly, a je hotovo. Posledný hlt vody vo mne len tak zasyčí - vypočítala som si to celkom presne. Môj čas je 4:53 a ja som maximálne spokojná a šťastná, že sme všetci úspešne dorazili do cieľa.

Foto: Majka

Foto: Majka
Týpek v oranžovom tričku je Ondro V. z Turca

Foto: Peter Cagáň

Bol to krásny beh a ja som si ho fakt užila. Šieste miesto medzi ženami celkom potešilo 😍 tie tréningy, okrem toho, že ma bavia, asi fakt majú dačo do seba. 

Ešte chvíľu relaxujeme v cieli, vychutnávame si bagety a atmosféru a nakoniec sa poberáme domov. Bol to krásny deň a ja zaň ďakujem všetkým. Psychohygienické efekty budú pretrvávať ešte dlho.

FB Stránka MPI

Výsledky

MPI pohľadom Petra Cagáňa

Článok v mynitra.sme

Celá fotogaléria od Eriky Jauschovej