Ultrabežecké zápisky

Check here for English version.  Korona zrušila tento rok mnoho pretekov a aj oba termíny Ultralanovky pre Plamienok. Prišiel aj zákaz vychádzania a cestovania mimo okres, ale organizátor umožnil zabehnúť si ju individuálne a virtuálne, buď priamo na Kamzíku, alebo na trase podobných parametrov v okolí bydliska. Pozerám sa z okna kancelárie na kopček nad Liptovským Mikulášom, Háj-Nicovô a už aj si ho klikám v Hikingu, aké má parametre… cca 3,7km a nejakých 160m prevýšenie. To by možno šlo.. píšem organizátorovi, a že hej, môže byť, trasa je schválená.  Nasledujúci víkend bolo plošné testovanie, a šup, ani neviem ako, ocitla som sa v karanténe s pozitívnym certifikátom. Lanovka mi však stále vŕtala v hlave… Cítim sa dobre, len som unavená, v izolácii poctivo cvičím aspoň jogu. Po 13tich dňoch vyliezam z väzenia, stále sa cítim dobre, ba lepšie, a som zvedavá, ako sa mi bude behať. Kondička je včudu.. nohy vládzu, ale tepy vyššie, než zvyčajne, rýchlejšie sa unavím. Tak si stanovujem dát

  Check here for English version. To sa tak uprostred roku 2020 na chvíľu uvoľnili opatrenia a ja sa psychicky začínam pripravovať na ozajstný, reálny pretek, v reálnom čase, na reálnom mieste, so skutočnými ľuďmi. Nie tamtie virtuálne odvary. Ja som už pomaly aj zabudla, ako chutí taká naozajstná preteková atmosféra so všetkými emóciami: strach, obavy, radosť zo stretnutia s bežeckými parťákmi, predštartová nervozita, poštartová kyselina vo svaloch, kedy sa nervozita mení na číru radosť v srdci. Ultrafatra s parametrami 57km a 3500m prevýšením patrí medzi najťažsie a zároveň najkrajšie 50kilometrové preteky na Slovensku. Trasa vedie z Dolného Harmanca cez celý hrebeň Veľkej Fatry, cieľ je v Ružomberku na Námestí Andreja Hlinku. Autobusom sa odvážame zarúškovaní z Ružomberka do Dolného Harmanca niektorí podriemkavajú, iní vtipkujú na všelijaké témy a z rádia hrá „This sex is on fire“.  Predpoveď počasia hlási búrky od jednej hodiny poobede. Z autobusu sa vysypeme na križovatke, k štar

  Check here for English version. Na stovku si ešte netrúfam, tobôž nie na Malofatranskú. Organizátor však toho roku vrámci preteku zákerne vypísal aj 50km trasu, ktorá vedie tými najkrajšími zákutiami krivánskej Malej Fatry. Prstami mi šklbe za počítačom deň čo deň v pravidelných intervaloch ako alkoholikovi, až kým nepodľahnem presviedčacím technikám samej seba a zároveň odolám odhováracím technikám samej seba a registrujem sa na tento päťdesiatkilometrový pretek. Propozície sľubujú parametre 53 km a 4124m prevýšenie. Z predchádzajúcich pretekových skúseností viem, že to bude minimálne 55km (k parametrom v propozíciách treba vždy pridať aspoň dva kilometre a nastaviť hlavu, že cieľ veru nebude na 53ťom kilometri), nakoniec to bolo 57km. V deň D, po hustom dni v práci a peripetiách s organizáciou mojej logistiky (štart v Terchovej, cieľ v Lipovci) sadám večer do auta a odvážam sa do Terchovej. Uvedomujem si, že celý deň som poriadne nejedla – nebol čas a ani chuť, lebo ako inak, dosta