Ultrabežecké zápisky

 Moje prvé Alpské dobrodružstvo Ani neviem, na základe čoho som si vybrala tento pretek v Tirolských Alpách, tzv  Kitzbühel Alps - obkolesujúcich údolie Pillersee Tal. Možno to bolo "iba" 9,5 hodín cesty, možno to bol nočný štart, možno výška okolo 2000 m.n.m., každopádne, prihlásila som sa a naplánovala nám dovolenku, nech si to so mnou užije aj celá rodina 😀 Študujem si trasu, región, pozerám fotky, spriadam plány, bookujem ubytovanie, dopĺňam povinnú výbavu (mala som komplet všetko, čo bolo na zozname, dokonca aj chemické svetlo, a batoh bol plný na prasknutie).  Po debakli ma MF100 som sa dosť zľakla, že čo ja idem v tých Alpách akože trapošiť, veď neviem vôbec behať (to som ešte nevedela, že sa mi budú hodiť skôr brodiace, šmýkacie a balančné skills...), ale z debakla som sa nejako otriasla a začala sa sústrediť na KAT. Nakoniec som skúsenosti z MF DNF zúročila, išla som s lepšou hlavou, v lepšom nastavení, odhodlaní a zaťatosti - všetko to padlo na úrodnú (Tirolskú ba

  Malofatranské peklíčko .... je neskoré popoludnie, zbieham z Malého Kriváňa do Sedla Priehyb. Hoštákovci písali, že tu budú, ako každý rok, a či mi majú doniesť niečo špeciálne. Vtedy mi nič špecálne nenapadlo, ale teraz si predstavujem, ako mi podávajú chladenú Colu z prenosnej chladničky plnej ľadu a ja si potom ten ľad sypem za tričko a prikrývam si ním hlavu. Ale nikto tu nie je, ani Hoštákovci, ani chladnička s ľadom. Je tu len horúci nehybný vzduch, chodník vinúci sa trávnatým svahom a kosodrevinou, predo mnou línia Stratenca, Bielych skál a Suchého, za mnou mohutný chrbát Malého Kriváňa. Traverzový chodník zo sedla popod Suchý, ktorým sa behávalo kedysi, je neprechodený, nezreteľný a zarastený trávou ako prastaré spomienky.  Vodu som si našťastie šetrila (ak sa v tom dusne vôbec dalo hovoriť o šetrení vodou), nespoliehala som sa úplne na to, že ma niekto bude zachraňovať v Sedle Priehyb (iba trošku som sa spoliehala 😅). Vyschnuté hrdlo zvlažím hltom teplej žbrndy, miniem tabu