Ultrabežecké zápisky

Beh, ktorý bol za odmenu. For english check here Hneď na úvod si treba pripomenúť pamätnú vetu o tom, ako som sa po DNF na  MF100 vnútorne odhlasovala z pretekov a vešala svoju ultrabežeckú kariéru na klinec: Bola som prihlásená ešte na KAT100  v Rakúsku (tam už celá dovolenka bola zaplatená, všetko zariadené) a na BBU100. Študujem si podmienky odhlásenia sa a Miloš je prísny, nedovolí nikomu len tak zdrhnúť z bitevného poľa ešte pred bitkou. A ja viem, že by ma to potom škrelo a o rok by som sa prihlasovala znovu. Suma sumárum - ušetrila som si pár myšo-klikov, pochybností aj peniažkov a neutiekla som 😅. Fast Forward to September. Veziem sa vláčikom do Žiliny a s počudovaním sa pozorujem, že sa vlastne strašne teším. Na trasu, ktorej 70% už dôverne poznám, na ľudí, na domácu slovenskú atmosféru domáceho slovenského podujatia, na letno-jesenné počasie, čo predpoveď sľubuje už týždeň a ja budem mega veľa fotiť a točiť 😀. Na prezentácii ma Miloš upozorňuje na časovku zo ...

 Yeah, it's over now, but I can breathe somehow... For English edition check here Čo sa človeku preháňa hlavou, keď stojí na štarte stokilometrových pretekov? Čo mu preletí mysľou, keď sa o siedmej ráno spolu s 200 ďalšími bežcami za zvuku štartového výstrelu vydá na stokilometrovú trasu do chladného jesenného rána? Je pripravený, odhodlaný, chce bežať 12, 15, 18, 20 hodín. Príbeh toho dňa sa môže vydať tisíckami rôznych chodníčkov a dopadnúť na tisíc rôznych spôsobov. Dnes všetci zas a znova, každý po svojom, tak trochu umrieme a zrodíme sa nanovo.  Čadca ešte spí a my vybiehame z jedného námestia po schodoch na námestie druhé, svaly ešte studené, telo nezahriate. V srdci však tleje plamienok spolupatričnosti a spoločného dobrodružstva, ktoré budeme prežívať všetci spolu a všetci tak trochu inak. Vraj by sme mali mať svoj vlastný štát 😅 ja som za. Studené mestské schody a sídliskový chodník ústia do mokrého singláča v zarosenej tráve. Svitá zachmúrene a neepicky, nie ako min...