Nočný support Majke na jej 24-hodinovke (ja 14,5 hod, 91km a +4000m, Majka 24 hod, 150km a +6700m), Liptovský Mikuláš, 16. - 17.11.2021

Dnes prídem domov zajtra


 Ultrabežci podľa mňa musia byť určitým spôsobom postihnutí masochizmom. Prečo by sme si inak ako oslavu narodenín namiesto veľkej párty s množstvom pitia a jedla a chillu a zábavy, zvolili radšej boľavé utrpenie v podobe nejakej ultra výzvy, kde sa človek celé hodiny trmácia niekde v pote a prachu, prípadne v mrznúcej hmle a tme? Výsledok je ale taký istý - oslávenec sa na druhý deň zobudí rozbitý, ako cigánska hračka, prípadne mu je ešte aj zle 😂 


Ja som takto oslávila svoje narodeniny na Ultrapunku 85 (čítaj tu: Ultrapunk85) a Majka si ako birthday party vybrala 24hodinový kolotoč na Háji - Nicovô -  na okruhu dlhom 3,6km so 160-metrovým stúpaním. 




Toto koliečko jej vŕtalo v hlave od minulého roka, kedy ma prišla podporiť na mojej virtálnej Ultralanovke pre Plamienok (čítaj tu: Ultralanovka pre Plamienok 2020 Virtual) a tak, keď sa skončila preteková sezóna, prišiel čas zrealizovať aj túto výzvu. Mne prišlo ako automatická samozrejmosť podporiť teraz ja ju, najmä počas nočnej sekcie. Za prvé - bola som jej to dlžná, za druhé - nemohla som ju tam nechať v noci samú (šialená LM mládež, diviaky a najnovšie aj medvede) a za tretie - viem, aké to je super, keď dlhú noc môžete s niekým zdieľať, čas rýchlejšie ubieha a človek tak neupadá na duchu. Majka je síce mega silná žena, jasné, že by si poradila aj sama, ale z vyššie uvedených dôvodov som sa jej tam proste vtrela 😁 nemala na výber.

Majka vyštartovala úderom dvanástej hodiny v utorok na poludnie. Ja som sa k nej pridala o piatej podvečer, rovno z práce. Moja počasová appka predpovedala na ten deň krásne slnečné počasie, čiže celý deň bola v LM hmla hustá, ako mlieko. Cestou autom hore na Háj už bola tma a v tej hmle bolo vidno tak na jeden meter. Teším sa... Odparkujem auto a idem jej na proti. Aktuálne sú s ňou členovia Magura Run (The Hošek Family), čomu sa poteším, lebo sme sa nevideli od Plesnivca 2020. Dáme takto vo štvorici dva koliečka a Hošekovci sa poberú domov. Ostávame sami dve a vrháme sa do boja s mrazivou nočnou hmlou. Okrem toho, že nie je vidno ani prd na päť krokov, s čelovkou má človek pocit, že neustále beží oproti akejsi bielej stene. Je to na hlavu. Pomaly si však na to zvykáme a hromžíme akurát tak na nekonečný zástup áut prúdiacich hore a dolu a hore a dolu Hájom v otravných intervaloch. Mne sa miestami podriemkava, lebo však samozrejme, predošlú noc som nespala... už si na to začínam aj zvykať 😀 Všetky svoje ponosy však vytesňujem, dnes som tu kvôli Maji, prispôsobujem sa teda jej biorytmu.


Úsek lesom je ako vykúpenie - človek stúpa do ticha krásnym lesným chodníčkom, do oranžova vysypaným ihličím smrekovca opadavého. Ani tá hmla sa tam až tak nedrží a je tam aj o poznanie teplejšie. Naproti tomu hore na otvorenom priestranstve v hmle vlhká zima zachádza za nechty, aj pod oblečenie, mrznú mi aj oči 😬. Pauzy si robíme krátke, cca každe tretie kolo, len rýchlo hlt čaju a zobnúť čosi, lebo človek rýchlo chladne. Energie mám nadostač, svaly sú oddýchnuté a ja si predstavím tú známu bolesť, ktorú cítim vždy po veľkom behu, keď sa večer prevaľujem v posteli. Prichytím sa pri myšlienke, že sa na tú bolesť teším. Následne sa prichytím pri tom, ako si v duchu ťukám na čelo 🙍.  


Čoskoro sa k nám pridáva Aďa S. z LH City a v celkom družnej atmosfére nám ubehne niekoľko ďalších  kôl. Prichádza aj môj Jano a so zlomenou zašróbovanou nohou v rekonvalescencii s nami absolvuje dva koliečka. Ide to rýchlo, ani neviem ako, a už mám 30km, Majka o cca 40km viac. Okruh je to zaujímavý, ubieha rýchlo - trasa sa neustále mení, človek sa na nej nenudí. Stúpanie lesom vystrieda stúpanie lúčkou, kým človek nepríde k vojnovému cintorínu a pamätníku padlým hrdinom SNP (podľa Majky proste "cmiter" 😆). Zamýšľam sa nad tým, či sa tam nevyskytujú aj nejakí duchovia, keď je tam toľko hrobov a ak tam sú, tak verím, že nás ochránia od všetkého zlého. Odtiaľ sa mierne zbieha inou lúčkou až na parkovisko, odkiaľ nasleduje dlhší asfaltový úsek až dolu k železničnému priecestiu. Na tomto úseku máme míľniky - prvá značka, druhá značka s plechovým partizánom, zvalený strom, stĺpiky na mostíku, a postupne za sebou tri značky signalizujúce železničné priecestie. Takto pekne rozkúskované to ubieha ako po masle.


Neskoršie v noci prichádza Maťa B. a ostáva na 5 koliečok. Stihneme rozobrať všetky možné témy smiešne aj vážne, zdieľame skúsenosti z našich Tatranských behov a z pretekov. Doniesla nám aj výborný vývar - ten dobre padne uprostred noci. Po polnoci ustala premávka a konečne všetko stíchlo. Aj tá hmla začala pomaly ustupovať z vrcholu, no stále sa drží do dvoch tretín kopca. Hore však vidno aj hviezdy, veľký mesiac tesne pred splnom a pásy hmly pod nami. Maťa sa s nami lúči okolo druhej s tým, že nad ránom zase príde a donesie čaj. Veru taká je zima, že Cola sa piť nedá - to ako keby človek prehĺtal ľadové žiletky. Zásoby čaju máme síce vlastné, ale v tej zime sa rýchlo míňajú. Ja mám ústa už také zamrznuté, že veľmi sťažka artikulujem a to ani alkohol piť nemusím. Parádna narodeninová oslava 😂 efekt to má a ešte aj ušetríme.


V autopilotnom móde odkrajujeme ďalšie a ďalšie kilometre, odpočítavame hodiny do svitania a s napätím sledujeme, kedy začne obloha blednúť a zore ružovieť a črtať sa siluety hôr. Pred úsvitom nás prekvapí Majkin bežecký kamoš Martin H., ktorý si cestu do práce skrátil cez Háj a doniesol nám čerstvý horúci fantastický čaj a milé slovo 🙏 Toto sú také drobnosti a zároveň veľké veci, ktoré človek pochopí, len keď si prežije niečo podobné. Vybavujú sa mi aj spomienky spred roka a zaplavuje ma vlnka nostalgie. Porovnávam teraz a vtedy. Vtedy som bola po Covidovej pauze, mimo kondičky, šla som pomaly, hore fučal vetrisko a ja som každé druhé - tretie kolo potrebovala pauzu na zohriatie. Teraz sa mi beží fantasticky, našťastie nefučí až tak, tá zima sa dá zvládnuť. Mám tiež pocit, že aj dopĺňanie energie mi ide lepšie, nebolia ma chodidlá - vtedy ma príšerne boleli plantárky z tých blbých tenisiek (nemenovaná značka). Vtedy to bola 24hodinová veselá párty plná veselých ľudí, ktorí sa pri mne striedali takmer celý čas, dnes to bolo komornejšie, samotárskejšie, poväčšine len my dve solitérky. Ale tak to Majka chcela. Ďalšia skvelá skúsenosť a zážitok.


O šiestej zvonia zvony v LM City, mesto začína pomaly hučať a obloha blednúť, až zostane posledná hviezda na nebi. Počas zbehu vyšli na kopec oproti nejaké zvieratá, Majka tvrdí, že sú to srnky, mne sa to podobá na kravy 😀 Dva koliečka na to prichádza Maťa B. s vynikajúcim čajom aj kávou a prehovorí nás, aby sme si dali 7-minútovú pauzu a počkali hore na východ slnka, ktorý má byť za sedem minút. Sadáme si teda k nej do vyhriateho auta a hostíme sa čajom a kávou a tárame dve na tri. Sedem minút ubehlo a slnka nikde, tak sa teda poberáme ďalej - svaly nám stihli za tú chvíľku statočne zatuhnúť. Rýchlo ich rozohrievame stále ešte svižným behom. Ja dávam posledné koliečko - chcem si to zaokrúhliť na 90km a 4000 výškových. Majka už má cca 130km a čaká ju ešte 5 hodín a krásny deň. Slnko sa nakoniec predsa len vyhuplo nad obzor a zalialo všetko naokolo nádherným mrazivým optimizmom. Hmla zostáva dole, zhora sú krásne výhľady na okolité zamrznuté kopce a lúky a prebúdzajúce sa mesto. Tieto čarovné okamihy stoja za to. 






Gratulujem Majke k jej zajtrajším narodeninám a opúšťam ju. Mali by ju prísť podporiť ešte nejakí ľudia, ktorí sa sľúbili, ale veru už neprišiel nikto. No Majka to zvládla úplne úžasne a svoju 24-hodinovku zavŕšila 150timi kilometrami a niečo cez 6700 celkovým prevýšením. Dala si krásny darček k sviatku a ja som šťastná, že sa jej to podarilo vo veľkom štýle. Bolo mi cťou byť súčasťou tejto jej veľkej výzvy.

Jej dojmy si môžete prečítať tu: Majkina 24h


Momentka z nasledujúceho dňa v práci:

Ja: s jojkaním a ochkaním vstávam zo stoličky v kancelárii a mierim do kuchynky uvariť si kávu

Kolega: úkosom sa na mňa pozrie a tichým nechápavým hlasom sa pýta: Načo to robíš.... 

Ja: povzdychnem si a tichým chápavým hlasom odpovedám: Už som asi závislá na tej bolesti.. 😅




Comments

  1. Když se mě někdo zeptá, proč to dělám, odpovím mu, že by to stejně nepochopil, protože, kdyby byl schopný to pochopit, tak by se neptal. Majce velká gratulace k narozeninám i splněnému předsevzetí a zároveň, že má v tobě kámošku, která nesklame. Sleduji, že Jano pilně trénuje. Posílám všem hodně pozdravů. Jo a ten východ slunce hodně závidím. 🙂

    ReplyDelete
    Replies
    1. Majka dakujeme za krasny koment a pozdravy, my takisto pozdravujeme do Valmezu! BTW dnes uz je bolest prec, telo sa zregenerovalo celkom rychlo 😅 a dakujem, ze ty chapes 🥰

      Delete

Post a Comment

Popular posts from this blog

Letecká stovka 2024 (108km / 3600m+), Trenčín, 9.3.2024

Nízkotatranská stíhačka 2023 (101km / 5489m+), Telgárt - Donovaly, 15.7.2023

Javornícka stovka 2023 (106km / 4158m+), Čadca - Lysá pod Makytou, 7.10.2023

K100 Virtual (50,21km / 2134m+), Liptovský Ján, 13.3.2021