STREČNIANSKA MAŠĽA 2023 (50km / 2830m+), Strečno, 17.6.2023

 Nevystúpaš dvakrát na ten istý Minčol

For English version check here

O Strečnianskej mašli idú chýry do sveta, že je to malá milá úžasná akcia s úžasnou atmosférou a ešte úžasnejšou polievkou, organizovaná miestnym turistickým klubom KST Uhlík Strečno, ľuďmi, ktorí si naozaj dávajú záležať na tom, aby bolo o bežcov skvelo postarané, aby si účastníci odniesli domov skvelé spomienky, pocity, dojmy a bohaté ceny aj štartové balíčky. Dnes sa beží piaty ročník a už druhý rok vrámci Slovak Ultra Trail ligy - čo pritiahlo na štart dlhej, 50-kilometrovej trasy takmer 170 bežcov a na kratšiu, 25km trasu bezmála 200. 

Z mašličky sa tento rok stal parádny uzol - kvôli rekonštrukcii mosta v Strečne by bolo dosť komplikované robiť slučku cez Suchý v Krivánskej Malej Fatre a tak organizátori potiahli trasu dvakrát cez Minčol v Lúčanskej Malej Fatre. Ja som sa na Suchý tešila, ešte nikdy som tam nebola, ale nevadí, aspoň si dvakrát zopakujem  minčolské impresie z minuloročnej MF100.

Skoré ráno je chladné, bežci pomaly prichádzajú, parkovisko sa zapĺňa, fronty na WC hustnú. Dávam si Speedano - nový booster pre ženy (podľa mňa by ho aj chlapi zniesli) na slovenskom trhu, slovenskej výroby. Chuť je jahodovo kofeínovo sladkasto horkastá a netreba ho zaliať pol litrom vody, stačí 1 - 2 dcl. Človek sa potom pri behu necíti ako žblnkajúca cisterna plná presladeného energy drinku. Ja som si ale prisypala až moc a v úvodných kilometroch mi ide srdco vyskočiť z hrude. OK, nabudúce bude stačiť jedna kopcovitá lyžička, nie dve, zvlášť, ak som pred hodinou mala kávu 😅 

Je teda odštartované a my bežíme najskôr hore dedinou, potom cestou s tiahlym stúpaním, vinúcou sa popod hrad Strečno, cez sedlo Rakytie až do sedla Javorina, kde je K1 a zároveň K5. Ja sa snažím umravniť srdco natešene vyskakujúce z hrude, ale moc mi to nejde. Nasleduje zbeh do Kamennej doliny. Studené ráno sa mení na spotený a zaparený deň, slnko sa snaží predrať lúčami cez bielo sivastý opar. Obehnú ma dve ženy, ktorým to parádne beží. Dosť ma to motivuje, aby som sa aj ja trošku spučila a vydolovala zo seba nejaký ten effortík hraničiaci s hranicou komfortnej zóny. Tieto úvodné kilometre mi zbehli akosi rýchlo, nestihli sme vyhladnúť a vysmädnúť od prvej občerstvovačky a druhá kontrola K2 v ústí Kamennej doliny aj s prehýbajúcimi sa stolmi nás vábi svojimi dobrotami. Treba však niečo zjesť, čaká nás dlhé a strmé stúpanie na Minčol a hore bude iba voda. 

Nastupujeme na veľmi povedomý chodník lesom. Šupnem si pre istotu ešte jeden Maurten, nech ma tam niekde v polovici nevypne, a hor sa hore. Ide sa mi celkom dobre, obieham pár ľudí a cítim sa plná sily. Oveľa lepšie, než pred dvomi týždňami v Zázrivej. Šplháme sa známymi miestami a ja s láskou spomínam na moju Malofatranskú spred roka, bolo to naozaj krásne. Tak, ako som ten Minčol vtedy jemnučko preklínala, teraz ho ľúbim, lebo mi prináša tie najkrajšie spomienky. 

Vystúpame do hmly a hore je to presne také isté, ako pred rokom. Chodníček sa vinie krikľavo-zeleným čučoredím a pretraverzuje nás ku K3 a zároveň K6 v sedle Okopy. V ponuke je voda a tej mám zatiaľ dosť, takže nezastavujem. Ešte krátky výšvih na vrchol, kríž v tej hmle takmer nie je vidieť. Je zima a fúka studený vietor. 

Na šesťkilometrovom zbehu do Višňového sa striedajú úseky strmé a menej strmé, kamenisto-korenistý chodník (musím si odskočiť a všetci, ktorých som obehla cestou hore, ma teraz predbiehajú a zdrhajú mi) a behateľná cesta, lesy a lesíky, krásny Rivendell a škaredá zvážnica, lúka, lyžiarsky svah s bejby vlekom, kúsok asfaltu (rozmýšľam a analyzujem, že bude zaujímavé pripraviť sa psychicky na to, že toto bude treba zbiehať ešte raz) a ďalšia lúka, na ktorej je K4 a zároveň K7 Višňové. Dávam si muffin, yess!, kofolu, melón, pomaranč, banán, cukor, s vďakou odmietam legendárnu polievku a valím preč, čaká ma soplavý kopec (kopec, čo je dlhý a sa tiahne, ako sopel) opäť smer sedlo Javorina. Bežať vkuse sa to nedá (smrteľníkom, ako mne), kráčať to je človeku blbé, a tak to striedavo indiánsky nejako vyťapkám. Šupnem si pre istotu ešte jeden Maurten, nech ma tam niekde nevypne a bavím sa tým, že si podchvíľou sledujem v mapy.cz ako mi to neubúda 😁

Tesne pod sedlom na mňa z kriaku vyskočí Rišo P. ukrývajúci sa v kriaku a mieri na mňa objektívom, ešte že som zrovna v tej chvíli klusala 😅 Fotku však nemám, nepodarilo sa mi ju stiahnuť z ulozto. V sedle Javorina na na K1 / K5 a občerstvovačke nás s úsmevom na modrých perách obsluhujú milí dobrovoľníci, ktorí tu už hádam aj primrzli - je tu stále dosť zima, slnka lúče sem ešte nezablúdili. Zjem nutelový chlieb, vypijem kofolu, dočapujem vodu do fľaše a pome ho do druhého stúpania na Minčol, tentokrát po červenej. 

Kopec sa náhle zdvihne a hneď je to výživnejšie aj záživnejšie. Obieham 25károv idúcich turistickým tempom, navzájom sa chválime a povzbudzujeme. Hneď je tu veselšie, na tom Minčole. Z tejto strany sa mi to páči tiež, strmé lesné chodníky, to je moje! Obieham aj cyklistov tlačiacich svoje stroje, obieham bežných turistov a ďalších 25károv. Prehupnem sa cez Rázsošnú a Úplaz, popod ktoré vedie tunel Višňové a onedlho zbieham na K3 / K6 v sedle Okopy. 

Opar sa rozplynul, slniečko sa opiera do kopcov a príjemne hreje. Konečne! Konečne viem, ako to naozaj na tom Minčole vyzerá. Je tu krásne. Druhý zbeh do Višňového mi zbehne akosi rýchlo, neviem, či to je tým, že bežím už dôverne známymi miestami, alebo som len vypla hlavu. Na trase je veľa turistov a každú chvíľu obieham ďalších 25károv. Druhýkrát sa ocitám na občerstvovačke vo Višňovom (K4 / K7), doplním, čo treba, ale vodu podcením, myslím si, že mi bude to, čo mám v softlaskoch stačiť. Krutý omyl... 

Nasledujúci úsek lúkami, asfaltkou, ďalšími lúkami a okolo lomu na pečúcom slnku človeka dosť vyšťaví. Neviem prečo, ale práve na týchto kilometroch sa slnko opiera celou svojou váhou a saje z nás vlahu aj energiu. Ja mám horúčavy rada, znášam ich celkom dobre, ale tú vodu som si mohla veru doplniť... no nič to, za chvíľu sme v lese a bude pohoda. Tak určiteeeeee 😂

Bola som upozorňovanaá a aj som čítala v reportoch z minulého roka o legendárnej Kojšovej a vyhliadke s príznačným názvom Špicák. Že je to také bejby-Sidorovo z Ultrafatry. Ja, už trikrát preškolená real-Sidorovom, bez mučenia priznávam, že Kojšovka ma dorazila kvalitnejšie, než oba Minčoly naraz. A neviem sa sama so sebou dohodnúť, či bolo horšie stúpanie také prudké, že mi až zaliehalo v ušiach, alebo zbeh, kedy som sa objímala so všetkými stromami, čo stáli pri chodníku. Život mi zachránila minerálka, čo bola v ponuke na poslednej K8 pri rozhľadni. Všetko som v zdraví prežila a na poslednom kilometri do cieľa ešte prešprintovala dvoch junákov. 

V cieli mi oznamujú, že som tretia v kategórii "skúsené bežkyne" a ja na nich kukám ako puk. Myslela som si, že predo mnou je minimálne 5 "skúsených bežkýň", nuž ale keď poviete 😄 ja sa veľmi teším. Druhá je Monča, budeme stáť spolu na bedni 😍 tešíme sa z toho spolu. Som rada, že to mám za sebou a že mám z behu dobrý pocit. Bol to krásny deň strávený v krásnej prírode. Trasa bola nádherná a výborne značená, na každej jednej kontrole boli úžasní milí dobrovoľníci a v cieli atmosféra, akú mám rada, plus výborné jedlo. Príjemná zmena oproti cieľovým gulášom (nemám nič proti cieľovým gulášom 😅). 

  

Chillujeme, kecáme, vypekáme sa na slnku a zdieľame zážitky z trasy. Dostávam požiadavku na napísanie reportu, tak nech sa páči 😃 Ďakujem organizátorom KST Uhlík Strečno a spoluorganizátorom Slovak Ultra Trail, všetkým dobrovoľníkom a spolubežcom a kamošom za krásny deň. Podujatie nezostalo nič dlžné legendám, čo o ňom kolujú svetom.

(Pozn.: tento blog nie je sponzorovaný značkou Speedano ani Maurten 😀 ale mohol by byť 😅)

Výsledky alebo Live Reults alebo Konečné výsledky

Stránka podujatia

FB podujatia