Štiavnický Ultrapunk 2022 (72km / 2900m+), Banská Štiavnica, 22.10.2022
Dokonalá bodka za pretekovou bežeckou sezónou 💗
Zúrilo horúce leto roku pána 2022, o.z. Nufia marilo jeden pretek za druhým a mne v inboxe pristála pozvánka na komunitný beh v Štiavnických vrchoch, ktorá sa mala konať na konci októbra. V tom čase som síce ešte nevedela, či prežijem Hriňovú a Javorníky, no zato som sa hneď prihlásila na túto zaujímavo vyzerajúcu akciu, nech sa tam dorazím nadobro. Zároveň si nemôžem nechať ujsť túto VIP pozvánku na špeciálny event, veď v budúcnosti sa to už nemusí zopakovať.
Hriňovú a Javorníky som prežila a tak mi nič nebránilo rozbiť sa v Štiavnici. Zoznam prihlásených sa postupne zapĺňa a objavujú sa v ňom samé zvučné mená,. To bude ultra-žúrka! V Banskej Štiavnici som ešte nikdy nebola (hanba mi) a v okolí nemám dokopy takmer nič pobehané, ale viem, že je tam krásne. Veľmi sa teším 😍. Predpovede síce sľubujú veľa dažďa, ale však čo. Moje Olympusy sa už aj tak chystám poslať na zaslúžený dôchodok v zaslúžilom veku cez 1000km 😅
V piatok poobede po ubytovaní sa, povláčim Majku po centre mesta, po uličkách, po botanickej záhrade s nádherným Sekvojovcom mamutím, nevynecháme ani kalváriu a Nový Zámok, pod ktorým budeme v sobotu štartovať. Nasleduje večera so Zuzkou a posedenie v Art Cafe, kde bude v sobotu náš cieľ - účastníci zájazdu postupne prichádzajú, zábava graduje a niektorí sa zúčastňujú hadích tancov pri živej hudbe na poschodí 😁 pekne to začína!
Niektoré zvučné mená nakoniec nedorazili a je to škoda. Určite to už trpko oľutovali.
 |
| Foto: Rado |
Ráno sa všetci stretávame pri kostole Panny Márie Snežnej, dostávame kartičky, posledné inštrukcie, na Majkin povel "Hovnó" sa s rehotom fotíme a vyrážame v ústrety krásnemu dňu. Vraj to nie je pretek. A tak sa všetci rozbehnú ležérnym poklusom, no poniektorí sa po pár sto metroch predsa len utrhnú a zapretekajú si. Zvyšné osadenstvo sa formuje do niekoľkých skupiniek, ktoré sa ale držia celkom blízko seba a na trase sa navzájom prelínajú, zgrupujú, odgrupujú a rôzne tvarujú až do cieľa. Naša skupinka v zložení Majka, Zuzka, Monika, Dominik, Peťa S., Magda, nenápadný neznámy bežec v modrom tričku a moja maličkosť pobeží viac menej pospolu a na niektorých úsekoch nám bude sekundovať bulvár v podobe Riša Pouša. Bude to strašne fajn 😊
Detailný popis trasy sme tiež dostali do emailu. Ja som si ho síce pozorne prečítala, ale stratila som sa už na druhej strane. Spolieham sa teda na gpx v hodinkách a v mobile, na stručný popis na kartičke, prípadne na davovú psychózu a Riša P., ktorý na 98 percent neomylne udával smer.
Na Hornej Rovni a pri Ottergrundskom Tajchu nás čaká krásne negýčové svitanie.
Nasledujúci úsek cez Rosniarky a Tanád sa mi veľmi páči a trochu ho aj poznám z pretekov Štiavnický Salamandra Trail. Slnko svieti a je príjemné jesenné počasie (daždivá predpoveďzase našťastie nevyšla 😅). Bežíme suchým trávnatým vlniacim sa hrebeňom a rozoberáme preteky uplynulé aj budúce, čo nás čaká, čo by sme chceli a nechceli a trasa nám príjemne ubieha pod nohami.
Počas zbehu do Kopaníc nenápadný neznámy bežec z našej skupinky chcel očividne upútať našu pozornosť a tak vystruhol parádne salto.
Nikto: nič
Nenápadný neznámy bežec z našej skupinky: Vystrúha parádne salto.
Majka: A teba nepoznáme, ideme ťa vyspovedať. Kto si a čo si zač, ako sa voláš, koľko máš rokov, aké máš číslo topánok a kde bývaš?
Nenápadný bežec: Som Jožko K. a organizujem Rusínsku 100
Majka: jeeej tak to ťa poznám! Ty si šiel SNP za 12 dní! Ja všetko o tebe viem! 😁
A takto veslo nám ubiehala cesta - necesta nádhernými úsekmi, lúkami, lesmi, lazmi a usadlosťami, okolo tajchov a jeseňou pestro sfarbených stromov a kríkov.
Akrobatmi sa to v našej skupinke len tak hemžilo - po parádnom Jožkovom salte sa Peťa S. nedala zahanbiť a predviedla nám skok šípočkou do zeme, Majka jej neúprosne zakonkurovala svojim skokom na lyžiach bez lyží. Obe to prežili v zdraví, iba Peťa ostala trošku zmaľovaná. Však je to nejaká dáma na úrovni predsa 😁.
V Kopaniciach je prvá veselá obžerstvovačka, kde príde na rad najmä Cola, pomaranč, banán a nejaký vegan žralok, a po krátkom úseku pribehneme na druhú hostinu v Hodruši-Hámroch. Pred O2 križujeme (zdanlivo) opustené, pochmúrne pôsobiace budovy priemyselného areálu pripomínajúceho zašlú slávu banských časov. Rado a Ľubka nám servírujú druhé / neskoré raňajky. Na tomto behu sme zase neschudli ani gram 😂 Kto chce chudnúť, nech sa prihlási na Šelmu!
Z Hodruše nastupujeme na dlhé a tiahle stúpanie cez Jalšovú a následne cez bukový les, kde prebieha ťažba dreva bio-eko spôsobom - drevorubačom pomáha kôň a kuká na nás, ako puk, kým neprebehneme a nestratíme sa za zákrutou. Prehupneme sa cez briežok Kerling a pokračujeme ďalej, po Chodníku Andreja Kmeťa, opäť cez farebné lúky, lesy, kde-tu zmodernizovaná usadlosť s bazénom a jacuzzi s výhľadom na Hrad Marcus tam kdesi v diaľke, okolo ktorého pobežíme neskôr. Tu by sa mi páčilo žiť.
 |
| Foto: Dominik K. |
Na O3 v Sedle Červená Studňa nás čakala Vanda a jej úžasné vegan slimáky, ale aj fantastická zeleninová polievka. Bolo nám kladené na srdce, že si ju všetci musíme povinne dať. Rado si to prišiel osobne skontrolovať a nafotiť kompromitujúci dôkazový materiál.
Celá naša skupinka sa pohne vpred a svorne stúpa hore miernym briežkom. Opäť sa k nám pridáva ultra bulvárny fotograf a reportér Rišo a oceňuje našu súdržnosť. Vyzdvihol ju aj vo svojej reportáži, ktorú si môžete prečítať tutok. Veru, dnes je to o spoločných, zdieľaných zážitkoch, pohode a zábave na tomto bežeckom výlete.
 |
| Foto: Rišo P. |
 |
| Foto: Rišo P. |
 |
| Foto: Rišo P. |
Napájame sa na úsek Barborskej cesty. Celá trasa je vlastne poskladaná z rôznych úsekov Barborskej cesty a Chodníka Andreja Kmeťa (a ešte všelijakých iných bežecko-cyklisticko-turistických lakociniek). Táto časť vedie cez pasienky, popretkávané rôznymi cestičkami a chodníkmi. Uprostred jednej z lúk pri Bartkovom majeri sedí učupený tento artefakt, vzbudivší všeobecné pozdviženie (trošku sme mu oškreli lak - nabudúce berieme farby - laky a ideme ho prelakovať 😁):
 |
| Foto: Rišo P. |
Odtiaľ je to už len kúsok cez Priehon, Chrústov a Janovské sedlo, popod Pustý hrad a zbehom cez strmé lesy do kúpeľného mestečka Sklené Teplice, kde sa nachádza štvrtá veselá občerstvovačka. Kŕmime sa, dopĺňame tekutiny a presviedčame Monikinho Peťa, že má za úlohu do večera jej zohnať v Tescu šaty a silónky. Majka sa teší, že dnes už štvrtýkrát predbehla Paťa Hroteka, ktorý to dnes nehrotí - prišiel vyklusať svoj víťazný Backyard.
Prebehneme cez kúpeľný areál a opäť sme na Barborskej ceste. Priznám sa, že nasledujúci úsek mi moc nesadol. Dlhé kilometre (dokopy 16km) viedli temnými listnatými lesmi, chodníkmi plnými kameňov a konárov skrytých pod nánosmi starého aj nového opadaného lístia, strmo hore, strmo dolu a tak stále hore dolu dokolečka... Pochopila som, prečo to Rado v popise trasy nazval "Mekka turizmu v Štiavnických vrchoch" 😂Malo to svoju špeciálnu melancholicko-pochmúrnu atmosféru a začalo aj pršať. Všetci mi utiekli. Pre mňa čistá depresia 😵 Aby som ale nebola úplne nespravodlivá, nachádzalo sa na tejto časti trasy aj veľa zaujímavých bodov, ako napríklad lúky s výhľadom, múry starého domu, Žakýlske pleso s novým turistickým prístreškom, krásny les na hrebeni pod Brezovým vrchom,
Nakoniec ma temný les vypľul na lúky nad obcami Žakýl a Podhorie.
Svitá mi nádej na lepšie časy, pretože v Podhorí sa nachádza posledná občerstvovačka s Julkou 😍 vedela som, že tam pookrejem a O5 s Julkou nesklamali 😂 aj keď som asi vyzerala dosť opustene, keď som vyrážala do posledného úseku, moje srdce sa pebralo k životu a pridalo do kroku. Na poslednom briežku dobieham Majku, Zuzku a Jožka, ktorí ale išli zámerne pomalšie, aby som ich mohla dohnať (I love you 💖). Potom už zvesela klušeme v ústrety uliciam Banskej Štiavnice.
 |
| Foto: Rado |
V Art Cafe to žije, dobehnuvší bežci sedia, jedia, veselo debatujú, spolubežci sa vítajú s nami a je to super. Krásne zavŕšenie sezóny. Som vďačná, že ma zdravie podržalo a mohla som sa zúčastniť všetkého, čo som chcela (aj nechcela 😁), že mi bolo dopriate behať nádhernými a pre mňa mnohokrát novými a neznámymi trasami, že som na každej akcii objavovala ďalší kus Slovenska, a čo viac, spoznala veľa úžasných ľudí a utužila bežecké priateľstvá s tými, čo už poznám. A dozvedela som sa aj čosi o samej sebe 😅. Bežecká sezóna 2022, ďakujem ti z celého srdca 💗
Ideme sa trošku skultúrniť a vraciame sa do Art Cafe na afterparty a vegan guláš. Podávajú sa aj čipsy, krekry, brownies, chlieb, smiech, veľa smiechu, veľa veľa smiechu a všeličo iné. Teším sa na ďalší rok 💗
 |
| Nájdi 5 rozdielov Foto: Rado |
Comments
Post a Comment