Ultrabežecké zápisky

Narodeninová oslava, ako sa patrí - rozbiť sa na kašu. Výhľad na Kľak z Homôľky Už niekoľko rokov praktizujem oslavu svojich narodenín na nejakej bežeckej akcii - začalo to Liptovským Kŕčom, pokračovalo Zázrifským Ultrapobehaním a tento rok som si vybrala event s poetickým názvom Ultrapunk85. Trasa z Handlovej do Bojníc, vedúca pohoriami Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy, sľubovala zážitky z tichej, ľuďmi príliš nenavštevovanej divokej prírody. Tešila som sa 😍 na toto dobrodružstvo sa ku mne pridala slovenská ultra stálica Majka, ktorá si mimochodom Ultrapunk strihla už v máji tohto roku. Asi to je naozaj pekná trať, keď sa na ňu podujala ešte raz. Vybavujem teda ubytko v Bojniciach a tracker, aby nás mohli naši fanúšikovia (aj neprajníci) sledovať na živej mape.  Posledný týždeň sa dosť ochladilo - musím zabudnúť na moju obľúbenú sukničku 😭 a konečne sa podujmem zašiť si moje 3/4 gace, ktoré som si roztrhla ešte na jar pri zbehu z Rovnej hole, preliezajúc spadnutý strom. Posle...

"Začnem naplno a postupne budem pridávať." (Motivačný citát) "Kto neprepáli začiatok, osobák nespraví." (Tekel, J., 17.7.2021, Telgárt) Check here for English version. Foto: Matúš Jančík V to ráno som bola na prezentácii prvá. Vravím si, OK, aspoň na prezentácii som prvá 😂 V to ráno sa o 7:00 vo Svite na štart postavilo 16 mužov a 5 žien - ja, Mirka a ešte tri baby. Netušila som, aký výsledok mám od seba očakávať, rátala som so všelijakými alternatívami, aj s posledným miestom, ale o výhre som ani nesnívala. Chcela som si hlavne dobre zabehať a dôjsť do cieľa. Mať vo výsledkovej listine čísla a nie písmenká 😄 a hlavne v zdraví.  V to ráno som sa, ako vždy pred štartom, zaradila kdesi dozadu, aby som nezavadzala rýchlikom na prvých pár sto metroch. Úvodné dva kilometre po rovinke väčšina ostala verná dvom vyššie spomenutým citátom. Ženy sa zatiaľ držíme pri sebe a počujem dve z nich tesne za mnou, ako zadýchano konštatujú, že ideme nejako rýchlo, či? Súhlasím s nim...

Pokus č. 1.  WTF? DNF 🤷‍♀️ Pretek sa konal v nedeľu 18. Júla, predpovede hlásili krásne teplé počasie a poobede búrky. S Katkou sme dorazili do Blatnice zavčas ráno, stihli na tri pokusy správne zaparkovať, prezentovať sa, ešte sa aj rozklusať a nasrať majiteľa neďalekého penziónu. Postretala som veľa známych ľudí, ktorých som dlho nevidela, atmosféra panovala skvelá, tešila som sa na pretek. Trasa je náročná ani nie tak na fyzickú kondíciu, ale skôť na nastavenie v hlave. Najskôr sa beží 7km dlhou monotónnou Blatnickou dolinou s tiahlym stúpaním. Potom sa chodník stáča do lesa a začína sa prudké stúpanie kolmo hore, tentokrát ešte vytúnené množstvom popadaných stromov. Toto stúpanie sa mi vrylo do pamäte pred tromi rokmi, kedy som vrámci preteku bežala kratšiu trať cez Drienok. Dala som mu pracovný názov "GRC". No a tu ma vyplo. Plytký dych, milión litrov potu, točenie hlavy, nevoľnosť, srdce nie a nie sa skľudniť, v ušiach zaľahnuté, nohy želatínové, musela som si predýcha...