Kokava Trail 2025 (78km / 3180m+), Kokava nad Rimavicou 6.9.2025

 Konečne krásny horúci letný beh

For english check here

Už sú tomu dva roky, čo sa krásna koncoletná Hriňovská 100 zmrštila na necelých 80 kilometrov a otočila sa do protismeru, nič to však neubralo na príťažlivosti tohto podujatia. Veď pritiahlo aj mňa 😅 Trasa vedie cez malebné miesta s názvami akoby Eriadoru z oka vypadli. Napríklad: Bratkovica, Málinec, Ďubákovo (o stúpaní z Málinca do Ďubákova bude podrobnejšie pojednané neskôr), Slopovo, Utekáč, Táňovo, atď. Slovom, jeden hotový Tolkien. 

Foto: Monika Dratwa

Štart a cieľ je situovaný v Kokave nad Rimavicou, čo je svojrázne mestečko uprostred zelených kopcov Veporských vrchov. Majú tam najlepšiu pizzu ak nie na Slovensku, tak v Kokave nad Rimavicou isto. Hobiti, elfovia aj trpaslíci sa začínajú zliezať v piatok podvečer na námestí s fontánou pri miestom kultúrnom dome, kde prebieha prezentácia. Miestny kolorit dopĺňajú lokálni nazgûlovia mihajúci sa v tieni pouličných lámp. 

Von je rušno do neskorej noci a mňa každú štvrťhodinu budí kostolný zvon, ktorý mi bimbá priamo do okna. Och, to zas bude ráno... Ráno je och, v polospánku do seba lupnem kávu a neskôr aj Speedano. Za chvíľu som naspeedovaná, ako naspeedovaná veverička a môžeme štartovať. Krátko pred siedmou to na námestí hustne, namiesto Vangelis nám zahrajú na fujare a zaspievajú dačo ohľadom ovečiek a je to krásne zimomriavkové. Úderom siedmej hodiny vyrážame v ústrety dnešnému dobrodružstvu. 

Zdroj: Web Kokava Trail

Na rozklus nás čaká krátke, ale zato 500-metrové vlhké teplé stúpanie na Slopovo, najskôr lesom, potom lúkou. Ja, ako som naspeedovaná, mi to ubehne, ani neviem, ako. Pri rozhľadni všetci hobbiti a trpaslíci fotia (aj ja), zatiaľ čo elfovia a elfky sú určite už za Pasiečkami a rútia sa na K1 Utekáč (8.km). Slniečko už prikuruje a tak to mám rada, konečne sa môžem vyhrievať, ako jašterica. Z mnohých bežcov však leje pot, ako keby práve vyšli zo sprchy. Nie každému dnešné počasie sadlo, ale tak mali si objednať, aké chceli, ako ja - to svoje som si objednala s dvojtýždňovým predstihom, dodanie just in time.

Za Utekáčom cez Farkašku na K2 Kokava - Línia (16,5.km) a potom šup hore smer Drahová - najvyššie položený bod dnešnej trasy. Pripájam sa k Magde a Agnieszke - to bardzo ładne i szybkie Polskie kobiety a spolu nám tento dlhý 17-kilometrový úsek do ďalšej občerstvovačky zbehne ako nič. Trasa je krásna - lesy, lúky, zhnednutá tráva, modrá obloha, slnko, asi tisíc fotografov na meter štvorcový, kravy, kde tu neškodné mraky, more hríbov a húb - asi milión bedlí na chodníkoch. Hubársky raj toto. Ešte, že ma táto vášeň z diaľky obišla, inak by som tam zbierala tie bedle ešte doteraz. Pri hojdačke a srdiečkach na Čierťaži zrobime bardzo veľa zdjęcie a bežíme ďalej smer K3 Bratkovica (33.km).

Photo: Radka Raniaková

      

Na Bratkovici mi dačo nesadlo (alebo ma niekto zaklial) a tak spomaľujem v kombinácii s návštevami lesa (Polkám kričím, nech ma nečakajú). Našťastie to netrvalo dlho. Na K4 Táňovo (44.km) idem na wecko do tej najkrajšej a najútulnejšej chaty, do akej som kedy šla na wecko. Isto v nej žijú nejakí hobbiti. Je tu kopec milých, zlatých a známych ľudí a skvelá atmoška. Milá zlatá Janka nekompromisne kontroluje povinnú výbavu a keď niekomu niečo z nej chýba, buchne o zem pomyselnou Gandalfskou palicou a zahlási "You shall not pass!" Ja mám našťastie všetko - a tak DSQ nateraz nepribudne do môjho výsledkového portfóllia (čo sa nedá povedať o 13 iných bežcoch, ktorí to šťastie nemali, dokonca aj vedúci elf z čiech - zdá sa, že už aj organizátori berú pravidlá pretekov vážne). Za Táňovom trochu ožívam na tele aj na duši, veď predsa len mám niečo vyše polovicu za sebou 😊 Jem už len gely, melón, cookies a slané krekry. Jonťák vynechávam - miešam si fluidex. Je to lepšie.

Photo: Lenka Boborová

Cez lesy a akúsi Šutovu jamu sa prehupneme do Málinca. Spomínam na Hriňovskú 100 spred troch rokov. V podstate celú trasu mám flashbacky. Na K5 Málinec (56.km) s vďakou odmietam polievku aj cestoviny a ostávam pri vyššie spomenutom sortimente. Chvíľu posedím a oddýchnem si, lebo ma čaká TO stúpanie na Ďubákovo, ktoré sme pred tromi rokmi zbiehali v opačnom smere. Matne si vybavujem, čo ma čaká. 

  

Úvod je mierne strmší a to mi vyhovuje. Zaberám paličkami, odkrajujem z metrov diaľkových aj výškových a šplhám sa na túto našu dnešnú Horu Osudu. Potom vyjdeme z lesa na lúčne cesty, sklon sa jemne sklopí  a rozkúskuje do mnoho menších stúpaní a krátkych sotva badateľných fejkových klesaní - ich súčet tvorí jednu debilne naklonenú rovinu, ktorá nemá konca kraja. Ale aspoň výhľady sú tu prekrásne. Slnko sa pomaly začína skláňať k obzoru ale stále do nás pere kilowatty. Z otvorených rozpálených lúk sála teplo a je nechutne horúco, fuj. Potom si spomeniem, že to mám rada a začnem si to užívať. To teplo, nie to stúpanie - to naďalej hejtujem až kým konečne vylezieme na poslednú lúku nad Ďubákovom a cesta sa stočí doľava a smerom nadol. 

Na K6 Ďubákovo (68,5km) mi je ponúknutá studená sprcha, ktorú s vďakou odmietam - ja som rada, že mi je teplo 😂 a chcem si ťažko zarobený pocit tepla udržať a uchovať čo najdlhšie. Nezdržím sa tu dlho, chcem to už rýchlo doklepnúť do cieľa. V poslednom kopci dnešného dňa mi na cestu zvonia zvony Ďubákova, čoskoro sa bude zvečerievať. Obloha sa pomaly farbí doružova a na obzore sa kopia ohnivé oblaky. Rada by som stihla dobehnúť do cieľa bez zapínania čelovky. Konečne sa ocitnem hore na Dieli a hodinky hlásia, že na trase už nie sú žiadne climbs. Pre istotu to checkujem aj v profile trasy na kartičke - lebo však poznáme "zbeh" zo Sidorova, že. Podľa kartičky to ale vyzerá nádejne, že naozaj žiadne stúpania na tomto zbehu nebudú. Púšťam to teda dole tak rýchlo, ako mi to moje unavené a boľavé nohy a kamenisto-šotolinový podklad dovolia. 

Do cieľa pribieham po 78 kilometroch, dvanástich hodinách a trinástich minútach, bez čelovky, za jemného šera a zvukov Radovho playlistu cieľového. Hotovo. Krásny deň za mnou a ja som šťastná. Je čas na trochu tej socializácie pri pive a vegan guláši, predo mnou sa blyští čerstvý diplom, priestorom sa zdieľajú zážitky, príhody a príbehy, legendy, povesti a báje, ktoré už navždy budú zapísané do kroniky Kokava Trail 2025. 

  

Gratulujem víťazom a všetkým ostatným bežcom. Ďakujem organizátorom Kokava Trail a Slovak Ultra Trail za už štandardne na vysokej úrovni zorganizované preteky, všetkým dobrovoľníkom za starostlivosť a kvalitný servis, boli ste všetci všade úžasní 😊

Výsledky

WEB Kokava Trail

FB Kokava Trail